Podľa tradičného dátumu prišli Maďari do Karpatskej kotliny v rokoch 895-896, čomu hovoríme dobytie. Už pred príchodom Maďarov existoval v tejto oblasti slovanský štát: Veľká Morava. Okupujúci Maďari tento štát porazili, keď dobyli Karpatskú kotlinu. Na označenie tu žijúceho obyvateľstva sa stále používal výraz "slovanský", keďže samostatná slovenská identita sa ešte nevytvorila. Uhorské kráľovstvo vzniklo v rokoch 1000/1001 korunováciou Štefana I. (svätého Štefana). Uhorské kráľovstvo bolo od začiatku mnohonárodnostné, a ak sa spočíta počet nemaďarských národností, prevyšovali počet Maďarov. Úradným jazykom bola latinčina, ktorá slúžila aj ako spájací jazyk medzi rôznymi národnosťami. V Uhorskom kráľovstve teda od začiatku žilo významné slovanské etnikum, ale len časť z nich sa dá vystopovať až na Veľkú Moravu. Po dobytí Veľkej Moravy sa väčšina Slovanov asimilovala, t. j. splynula s Maďarmi. Samozrejme, tento proces bol aj opačný a Maďari boli tiež začlenení do oblastí so slovanskou väčšinou. Väčšina Slovanov prišla do Uhorského kráľovstva s presídľovaním v čase, keď vojny vyľudňovali niektoré časti krajiny. Slováci ako samostatné etnikum teda neexistovali od moravských čias, ale začali vznikať až v Uhorskom kráľovstve. Napriek tomu, že Uhorské kráľovstvo bolo mnohonárodnostným štátom, až do 18. storočia neboli etnické konflikty bežné. Pojem "národ" mal iný význam ako dnes. "Maďar" (presnejšie "Hungarus") bol človek, ktorý žil v Uhorsku a mal šľachtický pôvod. To znamená, že pojem "národ" nebol spojený s jazykom, ale s krajinou a šľachtickým titulom. V 18. storočí sa však už osvietenstvo ozývalo proti výsadám šľachty a do popredia sa dostal jazyk. V dôsledku toho sa rodia nacionalistické hnutia vrátane Maďarov a Slovákov, ktorí sa začínajú definovať ako národy v modernom zmysle slova. To už so sebou prinieslo etnické konflikty.