Uhorské kráľovstvo stratilo úplnú autonómiu v bitke pri Moháči proti Turkom v roku 1526. Krajina bola rozdelená na 3 časti a stala sa súčasťou habsburskej ríše. V habsburskej ríši sa vyostril rakúsko-maďarský konflikt, ktorý vyvrcholil vojnou Maďarov za nezávislosť proti Habsburgovcom (Rakúšanom) v rokoch 1848-49, ktorú Rakúšania s ruskou pomocou porazili. V roku 1867 sa obe strany dohodli a vznikla Rakúsko-uhorská monarchia, v ktorej boli Rakúsko a Uhorsko v zásade rovnocennými partnermi so spoločným panovníkom. V tom čase sa už požiadavky rôznych národnostných hnutí rozširovali a národnostné menšiny v Uhorsku sa dostávali do čoraz intenzívnejších konfliktov s Maďarmi. Maďarská politika bola voči ostatným národnostiam viac nepriateľská ako chápavá a vzťahy medzi nimi sa postupne zhoršovali. V roku 1914 vyhlásilo Maďarsko ako súčasť rakúsko-uhorskej monarchie vojnu Srbsku, čím sa začala prvá svetová vojna. Počas svetovej vojny sa medzi Čechmi a Slovákmi, ktorí emigrovali do USA, začali rodiť plány na vytvorenie samostatného Československa. Rakúsko-uhorská monarchia vrátane Uhorska bola vo vojne porazená a víťazné mocnosti rozhodli, že Rakúsko-uhorská monarchia zanikne. Na základe sebaurčenia národov vznikli na troskách rakúsko-uhorskej monarchie národné štáty rôznych národov, ako napríklad Československo. Trianonská zmluva bola podpísaná s Maďarskom 4. júna 1920, čím sa územie krajiny zmenšilo z 282 000 km2 na 93 000 km2, t. j. stratilo 2/3 svojho územia. Podľa tohto rozhodnutia boli za hranice presťahované 3 milióny Maďarov, keďže pri určovaní nových hraníc prevládli hospodárske dôvody nad národnostnými. Do novovzniknutého Československa bolo vyslaných približne 700 000 - 1 000 000 Maďarov, čím sa začali dejiny maďarského národa na Slovensku.