Hoci Sándora Máraiho nemožno považovať za slovenského Maďara v pravom slova zmysle, tu žijúci Maďari ho považujú za akéhosi "čestného" slovenského Maďara, najmä pre jeho väzby s Košicami. Márai sa narodil v Košiciach v roku 1900, ale v roku 1918 sa presťahoval do Budapešti, takže nežil v Košiciach, keď sa stala súčasťou Československej republiky, a teda nezažil, že by bol maďarskou menšinou na Slovensku. Márai sa stáva skutočným "občanom sveta", veľa cestuje mimo Maďarska, stáva sa uznávaným spisovateľom. Rozhodnutie Viedne z roku 1938, na základe ktorého boli Košice vrátené Maďarsku, bolo prijaté s veľkou radosťou. Po druhej svetovej vojne sa opäť sklamal, jeho občianske hodnoty sa nezhodovali s komunistickou diktatúrou. V roku 1948 emigroval, do Maďarska sa už nevrátil a v roku 1989 zomrel v USA. Počas celého života zostal verný občianskym hodnotám a vyhýbal sa extrémom. Počas celého života s nostalgiou spomínal na svoje rodné mesto Košice. Košice si jeho pamiatku uchovávajú dodnes. Jeho diela boli úspešné nielen v Maďarsku, ale boli preložené do mnohých jazykov. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria Spoveď mešťana, Sviece zhoria do tla, Kniha byliniek.