Každý jazyk má vlastné pravidlá písania mien osôb s viacerými identitami. Hoci jeden z najznámejších slovenských básnikov, Pavol Országh Hviezdoslav, tiež otvára otázku maďarsko-slovenskej identity, maďarská podoba "Országh Pál" (Hviezdoslav bol k jeho menu pridaný ako umelecké meno) sa tým, ktorí ho študovali na hodinách slovenskej literatúry, zdá akosi zvláštna. Pretože Hviezdoslav "slovenský básnik" - žije takto v našom vedomí. A to oprávnene, keďže aj Hviezdoslav sa v prvom rade pokladal za Slováka. To, čo je dnes také samozrejmé, vtedy také samozrejmé nebolo, pretože Hviezdoslav "našiel cestu späť" k slovenčine, ako sám napísal. Hoci jeho materinským jazykom bola slovenčina, počas štúdií sa oboznámil s maďarčinou a nemčinou a písal básne v maďarčine aj nemčine. Jeho vzormi boli Petőfi, Arany, Schiller a Goethe. Jeho konečnou voľbou však bola "sladko znejúca" slovenčina. Hviezdoslav bol aj politicky proslovenský a privítal vznik Československa, hoci v novom štáte žil len niekoľko rokov.