Maďarsko skončilo po druhej svetovej vojne rovnako ako po prvej svetovej vojne na strane porazených. Keďže niektoré "etapy" revízie boli úspešne realizované s pomocou Nemecka, tieto rozhodnutia boli zrušené a trianonské hranice boli obnovené (s malými úpravami). Územia, ktoré sa podľa prvej viedenskej arbitráže stali súčasťou Maďarska, sa tak vrátili Československu. Československo, ktoré počas druhej svetovej vojny neexistovalo, ale po vojne bolo obnovené. Československo tak opäť "dostalo späť" (česko) slovenských Maďarov, ktorí boli považovaní za kolektívnych vojnových zločincov, zbavení občianstva a deportovaní. Československo sa dostalo do sovietskej záujmovej sféry, takže bolo len otázkou času, kedy sa komunisti chopia moci. Stalo sa tak v roku 1948 a v Československu, podobne ako v iných komunistických štátoch, bol zavedený systém jednej strany, vodcovstva, cenzúry, štátnej kontroly, plánovaného hospodárstva, znárodňovania a používania sily na udržanie moci - inými slovami, totálnej diktatúry. Takáto bola situácia Maďarov na (českom) Slovensku. Určitú úľavu im však prinieslo to, že komunisti zastavili deportácie, výmeny obyvateľstva, odoberanie občianstva a ďalšie protimaďarské opatrenia vyplývajúce z Benešových dekrétov. Prečo to urobili? Tak veľmi československí komunisti milovali Maďarov? Vôbec nie. Urobili tak pod vonkajším tlakom, pretože počas studenej vojny bolo pre komunistické štáty dôležité mať medzi sebou dobré vzťahy, takže Československo a Maďarsko ako dva dobré komunistické štáty nemohli byť medzi sebou znepriatelené, a preto museli tieto záležitosti vyriešiť. Maďari na (českom) Slovensku trpeli pod ťarchou diktatúry, ale stále mali určité možnosti, pokiaľ ide o ich maďarskú identitu. Vznikol napríklad denník ÚjSzó, vydavateľstvo Madách, literárny časopis Irodalmi Szemle, Maďarské oblastné divadlo, kultúrny spolok Csemadok. Tieto maďarsky písané publikácie a inštitúcie však museli akceptovať pravidlá, ktoré zaviedli komunisti.