Keď boli vytýčené trianonské hranice, hospodárske hľadisko bolo dôležitejšie ako etnické hľadisko. Je to spôsobené aj tým, že hoci chceli vytvoriť nezávislé národné štáty na základe sebaurčenia, súčasťou týchto nových národných štátov bola početná maďarská menšina. Bolo dôležitejšie, kadiaľ majú viesť železnice, kadiaľ majú tiecť rieky, kde sa má nachádzať pôda a suroviny, ako to, akým jazykom hovorí obyvateľstvo. V dôsledku Trianonskej mierovej zmluvy sa tak už vyskytli prípady, keď hranica "rozdelila" predtým jednotné osady na dve časti. Napríklad Komárno bolo oddelené Dunajom, takže keď bol Dunaj vytýčený ako prirodzená hranica medzi oboma krajinami, časť Komárna sa stala súčasťou Československa a časť Maďarska. Hranica preto rozdeľovala rodiny, známych, susedov a majetky a prekračovanie hranice nebolo vždy jednoduché. K najextrémnejšiemu prípadu však došlo po 2. svetovej vojne. Na základe Trianonskej mierovej zmluvy sa Zakarpatsko (v západnej časti dnešnej Ukrajiny) stalo súčasťou Československa, ale po druhej svetovej vojne bolo súčasťou Sovietskeho zväzu. Hranice boli teda prekreslené a v prípade obce Veľké Slemence na východnom Slovensku s približne 1 100 obyvateľmi, obývanej slovenskými Maďarmi, bola československo-sovietska hranica vytýčená v obci medzi domami, čím sa obec "rozdelila" na dve časti. Preto sa mu hovorí aj "Malý Berlín", keďže bol "rozrezaný na dve časti" rovnako ako Berlín. Jedna časť obce patrila Československu (Veľké Slemence), druhá Sovietskemu zväzu (Malé Slemence).Takže niečí dom sa mohol dostať do jednej krajiny a jeho záhrada do druhej. Je to ďalší príklad absurdného spôsobu, akým sa im podarilo posunúť hranice. Okrem toho, zatiaľ čo aspoň jedna časť Komárna zostala vo "vlasti", obe časti Veľkých Slemeniec s maďarským obyvateľstvom boli priradené k rôznym nemaďarsky hovoriacim krajinám. Odvtedy sa hranice nezmenili a táto situácia pretrváva dodnes: Veľké Slemence sú na Slovensku a Malé Slemence na Ukrajine.